Prvý novembrový účet býva pre mnohé domácnosti ľadová sprcha. Panely, ktoré v júli točili elektromer dozadu, hlásia zrazu zlomok letnej výroby a v hlave sa ozýva otázka, či ste peniaze nevyhodili von oknom? Nevyhodili. Fotovoltický článok nepotrebuje teplo ani ostré priame slnko, pretože pracuje s celkovým dopadajúcim žiarením a jeho časť sa cez oblaky dostane vždy. Rozdiel medzi júlom a decembrom je reálny, no nie taký dramatický, ako sa tvrdí. Dôležité je vedieť, čo v zime očakávať a ako si výrobu nepokaziť.
Aj pod hustou oblačnosťou panely vyrábajú, len s nižším výkonom
Za zamračeného dňa dopadá na panel difúzne žiarenie rozptýlené v oblačnosti. Výkon spadne zhruba na 10 až 25 % menovitej hodnoty, pri hustej hmle ešte hlbšie. Na chod chladničky, routera a obehového čerpadla to však postačí. Prakticky z toho vyplýva jediné: práčku, umývačku či ohrev vody presuňte na hodiny okolo poludnia, keď je krivka výroby najvyššia aj pod mrakmi. Sledujte pritom aplikáciu meniča a nie pocit z počasia.
Zimnú výrobu zráža krátky deň a nízke slnko
Kremíkový článok má záporný teplotný koeficient, približne -0,3 až -0,4 % na každý stupeň nad 25 °C. Rozpálený panel v auguste teda stráca výkon, kým mrazivý slnečný január je z jeho pohľadu ideálny stav. Zimnú bilanciu teda nezráža chlad, ale krátky deň, nízka poloha slnka a dlhšia dráha lúčov cez atmosféru. Preto má strmší sklon okolo 45 až 60 stupňov v našich podmienkach zmysel.
Sneh, nečistoty a hniezda pod panelmi berú v zime najviac energie
Zasnežený panel nevyrobí nič. Z hladkého skla pri strmšom sklone sa sneh zvyčajne zosunie sám, primrznutú vrstvu nikdy neškrábte lopatkou ani ostrým predmetom. Podceňovaná býva aj užitočná ochrana proti vtákom.
Holuby si pod konštrukciou stavajú hniezda, trus zatieňuje články a poškodzuje kabeláž. Jednoduchá mriežka po obvode poľa vás pritom vyjde na zlomok ceny opravy. Rovnako zbytočná býva aj vrstva prachu z jesene, ktorú dážď z plytkého sklonu nikdy nespláchne.
Batéria a správne dimenzovanie rozhodujú o skutočnej sebestačnosti
V zime vyrábate málo a spotrebúvate veľa, preto rozhoduje kapacita akumulácie a rezerva vo výkone poľa. Predimenzovanie o 20 až 30 % je v našich zemepisných šírkach rozumná poistka. Tam, kde je prípojka drahá alebo nedostupná, býva výhodnejšia Off Grid fotovoltaika s vlastným zdrojom zálohy. Pri napojení na sieť zas sledujte, koľko prebytkov reálne dostanete späť. Výkupnú cenu si ale preverte ešte pred podpisom.
Pravdu o návratnosti ukáže ročná bilancia, nie jediný mesiac
Nesúďte hneď systém podľa jedného mesiaca. Slovenský priemer sa pohybuje okolo 950 až 1 100 kWh na inštalovaný kilowatt za rok a leto pokojne vykryje zimný prepad. Sledujte ročný súčet, podiel vlastnej spotreby a cenu, ktorú platíte za odobratú kWh. Až tieto tri čísla vám povedia, či ste sa rozhodli dobre a kde má systém ešte rezervu. Koniec koncov, ten pocit, keď v januári vidíte, že vám strecha práve ohrieva vodu zadarmo, sa do tabuľky nezmestí.
Zdroj obrázka: user34805472/magnific.com
